Nanotechnológia je určitá oblasť vedy a priemyslu,ktorá cielene manipuluje s jednotlivými atómami tak aby vznikali látky a materiály s novými vlastnosťami, alebo objekty zložené z jednotlivých atómov, ktoré fungujú ako miniatúrne stroje, roboti či integrované obvody tisíckrát menšie ako obvody vyrábané bežnou technológiou. Ak by sme chceli laicky vysvetliť čo je to nanotechnológia, tak by sme mohli povedať, že je to veda o veľmi maličkých objektoch, ktoré meriame v nanometroch (nm), kde 1nm sa rovná 1 miliardtine metra (1nm = 10^-9m). Pojem nanotechnológia pochádza z gréčtiny od slova νάννος [nános], čo znamená „trpaslík“.

        Už starovekí Gréci vyslovili nepodložené teórie a názory o podstate všetkých vecí tak, že všetko na svete je tvorené atómami. Ďalej tieto špekulácie rozvíjali Rimania, ktorí povedali, že vesmír je nekonečný, a skladá sa z nekonečného počtu nedeliteľných častíc, atómov, pričom existujú rôzne druhy atómov, ktoré sa navzájom líšia, a ich počet je konečný.  Počiatky nanotechnológie a vedy o nanotechnológii siahajú do polovice 20. storočia, kedy Richard Feynman vyslovil vetu „Tam dole je ešte veľa miesta“. Richard Feynman ako jeden z najlepších amerických fyzikov svojej doby skúmal a rozšíril teóriu kvantovej elektrodynamiky a časticovej fyziky. V roku 1965 dostal Nobelovú cenu za fyziku a bol členom amerického vojnového projektu pre vývoj atómovej bomby.  Jeho výrokinšpiroval mnohých ďalších fyzikov k tomu, aby skúmali nové možnostiextrémnej minimalizácie na úrovni atómu. Feynman načrtol nadčasovú teóriu,ktorá hovorila, že aj na tých najmenších objektoch nie je miesto len na povrchu, ale je ešte veľa miesta vo vnútri, a takto predišiel objavu mikročipu, ktorý v tej dobe bol vzdialenou budúcnosťou.  Ide teda o každú technológiu, ktorá sa vykonáva na úrovni mikroskopických častíc, čiže v nanomierke, za účelom následného využitia  vo vede, technike,v priemysle a v bežnom živote. Ide o skĺbenie poznatkovz fyziky, chémie a biológie na úrovni atómov alebo molekúl až po makromolekuly,a tiež použitie týchto nanoštruktúr do väčších systémov, čiže je to vedao manipulácii hmoty na atómovej a molekulárnej úrovni.Nanotechnológia so sebou prináša ďalšiu priemyselnú revolúciou a tiežprevrat vo vede a technike, v materiálovom inžinierstve,v medicíne, elektronike, biotechnológii, v informačných technológiácha v ďalších odboroch a oblastiach.

        Vedci skúmajú nové možnosti a cesty ako môžu manipulovať a upravovať atómy či molekuly. Nanotechnológia dáva ľudstvu schopnosti manipulácie s atómami a molekulami, čiže vyberať, premiestňovať a ukladať ich tak, že sa budú dať vyrobiť veci rôznych tvarov a veľkostí a to bezo zvyškov, ako je to dnes pri opracovávaní,brúsení materiálov, navyše sa táto tvorba materiálov a objektov udeje pri mikroskopickej presnosti, pri presnosti na úrovni atómov. Ide napr. o vývoj nových materiálov, pevnejších a ľahších ako oceľ, alebo uplatnenie mikroskopických nanorobotov, ktorí by dokázali zabíjať priamo v tele iba škodlivé (rakovinové) bunky, tak že nepoškodia zdravé tkanivo. To všetko je možno otázka budúcnosti, ale nie až tak vzdialenej ako si myslíme.  Dokonalým príkladom nanotechnologických zariadení sú jednobunkovce a iné bunky,ktoré sú zložené z atómu alebo pár molekúl. Sú to najmenšie nedeliteľné objekty na svete, a predsa vo vnútri ešte nesú svoju DNA, hormóny a proteíny.DNA je program, ako a za akých podmienok sa má bunka rozmnožovať a tak odovzdávať informácie ďalej. Ak to zvládneme synteticky vytvoriť a napodobniť schopnosti bunky v procese odovzdávania informácií, môžeme konštatovať, že nanotechnológia sa stala realitou. Ďalším príkladom nanotechnológie v prírode je lotosový kvet. Tento kvet má zvláštny samočistiaci povrch listov, kedy voda z listov okamžite steká, kedy so sebou zberá aj nečistoty a špinu, pretože má veľmi malý kontakt s povrchom a kvet zostáva čistý aj napriek tomu, že rastie z bahna. Nanoimpregnácia vytvára na povrchoch takzvaný lotosový efekt, ktorý odpudzuje kvapaliny a nečistoty a zabraňuje ich priľnutiu na materiál, a takto zabezpečuje samočistiaci efekt povrchov.